Zamyslenie Žalm 1

2. októbra 2020, Štefan Kónya, Nezaradené

Zamyslenie Žalm 1

Tento žalm je anonymný. Je v ňom narážka na proroka Jeremiáša (17,5-8) a Ezechiela (47,12). Ako to vystihli sv. Bazil a sv.Hieronym, svojim obsahom je ako stvorený za úvod do celého Žaltára. Ozajstne šťastie človeka spočíva v spojení človeka s Bohom a v zachovávaní Božieho zákona.

v.1: „Blaženy človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov” – žalm začína výrazom „blažený človek”, to je ten, čo sa vyhýba všetkému, čo by ho vzdialilo od Pána. Blaženým človekom je ten, kto sa usiluje žiť podľa Pánovho zákona. Prvý verš môže byť nadpisom pre celu Knihu žalmov, pretože taký človek môže byť plne šťastný už tu na zemi, ktorý s láskou a otvoreným srdcom rozjíma nad Pánovým slovom. To je cesta aj pre nás aby sme každý jeden deň prežívali s Božím slovom a podľa neho aj žili.

v.2: „ale v zákone Pánovom ma záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou” – žalmista hovorí o Pánovom zákone – Tóre, piatich Mojžišových kníh. 2.verš ma podobnosť s textom v Knihe Jozue: „Nech sa nevzďaľuje kniha tohoto zákona od tvojich úst! Premýšľaj o nej vo dne-v noci, aby si bedlivo zachoval všetko, čo je v nej napísané. Potom budeš mať šťastie a úspech vo svojom podnikaní“(Joz 1,8).

v.3: „Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká” – Blaženy človek je pripodobnený k stromu, ktorý ma korene pri vode. Ten kto rozjíma o Pánovom zákone bude prinášať ovocie a Pán ho bude požehnávať.

v.4: „No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou” – Bezbožný človek je ako pleva, ktorý ženie vietor lebo nemá korene ani vodu a preto nemôže prinášať žiadne ovocie. Bezbožní ľudia nežijú podľa Pánovho zákona.  Kniha múdrosti opisuje aký je nešťastný osud hriešnika: „Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša, ako tenká pena, rozohnaná víchricou, sťa dym, ktorý vietor odveje; mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného”(Múd 5,15). Plevy vo Svätom písme majú negatívny význam (Ex 15,7; Iz 29,5; 47,14; Mal 3,19; Sof 2,2; Jer 13,24; Ž 1,4; 83,14; Mt 3,12 a ďalej).

v.5: „Preto bezbožní neobstoja na sude, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých” – žalmista ma na mysli definitívny Boží sud, kde bezbožní neobstoja. Tému o definitívnom sude mame aj v Novom zákone (Mt 25).

v.6: „Nad cestou spravodlivých bedli Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby” – cesta spravodlivých vedie k Bohu je to cesta, po ktorej kráčajú tí, čo žijú podľa Pánovho zákona a Pán nad nimi bdie a požehnáva ich. Cesta bezbožného nikam nevedie a zanikne.

Otázky na zamyslenie

– Žalm nás pozýva rozjímať nad Pánovým zákonom – Tórou. Čítam pravidelne Sväté písmo?

– Akou cestou kráčam ja v mojom živote?

– Ukazujem svojim životom cestu k Bohu tým, ktorí žijú bezbožné?

– Dokážem si nájsť čas na modlitbu žalmov?

 

Štefan Kónya