blog.pravda.sk

Prečo vznikajú konflikty?

V našom živote sa občas vyskytujú konflikty dôležité je však je naučiť sa je správne riešiť.

Konflikty sú často medzi ľuďmi, ktorí sú vo vzájomnom vzťahu to znamená, že ide o nejaký vzťah. Napríklad priatelia, manželia, súrodenci, spolužiaci a pod. Na rôznych miestach sa stavajú konflikty na pracovisku, v škole, v rodine, na ulici. Nedá sa úplne vyhnúť konfliktom, ale môžeme je začať riešiť. Konflikty nikdy nevyriešime bojom, pomstou, hádkou, hnevom a nenávisťou. Týmto sa veci, ešte viac zhoršujú. Dôležite je nebojovať proti sebe, ale spoločné proti problému. Najčastejšie vznikajú konflikty nesprávnou komunikáciou, kedy viac prevládajú emócie hnevu, zlosti a vnútorný nepokoj. Ďalej sú to slovne útoky, provokácie, klamstva, nepriateľský postoj k druhému, niekedy tieto konflikty môžu ešte viac zosilniť nenávisť a neodpustenie.

Definícia konfliktu

– Je to existencia nezhôd v názoroch a postupoch.

– Je to situácia nesúladu záujmov, cieľov alebo činov ľudí, ktorí sú vo vzájomnom vzťahu.

Dohodnúť sa na riešení podľa princípu win : win

Win : win znamená, že obe strany víťazia. Ak chceme riešiť konflikty potrebujeme sa upokojiť a začať konštruktívnu komunikáciu, aby sme zistili, kde je problém a čo sa dá s tým robiť. Môžeme druhej osobe ponúknuť návrh ako vyriešiť konkrétny problém. Je vhodne, aby si obidve strany povedali svoje návrhy a vybrali si ten na ktorom sa spoločné zhodnú. Dôležite je, aby spokojnosť bola na obidvoch stranách.

Časte konflikty vznikajú pri nesprávnej komunikácii:

• musím mať vždy iba ja pravdu,
• obviňovanie druhého,
• zvyšovanie hlasu na druhého,
• volím nevhodný ton reči,
• neochota uznať si vlastnú chybu,
• oslovenie druhého priezviskom kvôli hnevu, keď sa rieši problém,
• pripomínanie chyb z minulosti,
• negatívna kritika s cieľom útočiť na druhého,
• porovnávanie kto je lepší a kto je horší,
• Ostré odmietnutie – „Daj pokoj!” – „Zmizni!” – „Odpáľ!”,
• ponižovanie, výsmech, nadávanie, urážanie, vyhrážanie, vyvolanie pocitu viny a strachu,
• nesprávny postoj: „Ja ti niečo hovorím a ty ma počúvaj.“,
• skákanie do reči, keď nenecháme druhého hovoriť až do konca,
• keď druhého nepovažujeme za rovnocenného partnera,
• keď nerešpektujeme názor druhého a odmietame ho vypočuť,
• keď chceme mať moc nad druhým a manipulovať ho príkazmi a zákazmi: čo ma robiť a nemá

robiť,

• keď hovorím o chybách druhého pred ľuďmi s cieľom verejne ho zahanbiť a strápniť,
• nejasná komunikácia napr. nepoviem presne a konkrétne, čo chcem od druhého.

Konštruktívna komunikácia JA výrok

Ja výrok je spôsob nekonfrontačného oslovenia druhej strany, ktorá nám svojím správaním spôsobuje nepríjemnosti. Názov Ja výroku vystihuje jeho podstatu – druhú stranu ním oslovujeme v prvej osobe: „Ja sa cítim, Mne je nepríjemné…” Na rozdiel od tzv. Ty výrokov typu „Ty si taký a taký, Ty jeden…, To ty si urobil, Okamžite prestaň…”, ktoré obviňujú druhú stranu, hodnotia ju negatívne alebo ju odsudzujú. Silnou stránkou Ja výroku je, že obsahuje 4 základné prvky predchádzajúce konfliktu.

1. Konflikt neotvárame obviňovaním druhej strany, ale pomenovaním svojich negatívnych pocitov, ktoré nám druhá strany svojím správaním spôsobila.
2. Oslovujeme druhú stranu nehodnotiacim spôsobom – snažíme sa len popísať jej konkrétne správanie, na ktoré ju chceme upozorniť – tým pádom nezavrhujeme, nehodnotíme negatívne celú osobu druhého, ale len jeho správanie.
3. S pomenovaním konfliktu zároveň navrhujeme možnosti riešenia konfliktnej situácie.
4. Posledný a nezanedbateľný prvok Ja výroku je jeho neútočná, slušná, ale dôrazná forma.

Ako  JA výrok vyzerá

Schéma:

1. Pomenovanie pocitu – Cítim sa…, Vadí mi…, Je mi nepríjemné…, Hnevá ma, že…
2. Popis konkrétneho správania druhej osoby – keď si urobil …, keď mi…
3. Popísanie dôsledkov jeho správania na mňa a moju situáciu – pretože mi to spôsobuje…, pretože kvôli tomu…
4. Návrh riešenia situácie – …a chcel/chcela by som, aby si. .., a navrhujem, aby sme…, a potrebujem od teba, aby si…, a prosím ťa, keby si…, a bol by som rád, ak by si…

(Bednařík, s.8)

Zaver

V medziľudských vzťahoch často prevláda deficit konštruktívnej komunikácie. V rozhovore chyba empatia a počúvanie v pokojnej atmosfére. Realita ukazuje nesprávnu komunikáciu medzi ľuďmi, čo potom vedie ku konfliktom. Keď sú dvaja ľudia v konflikte nedá sa očakávať konštruktívna a pokojná komunikácia. V takom prípade je lepšie rozhovor  ukončiť a vrátiť sa k nemu neskôr.

Konflikty sa dajú riešiť konštruktívne to znamená dávať návrhy na riešenia prijateľné aj pre druhu stranu a prejaviť empatiu a porozumenie. Toto môže byť cesta k lepším vzťahom a k vzájomnému rešpektu a odpusteniu.

Použitá literatúra:

BEDNAŘÍK, A.: Riešenie konfliktov. Bratislava: PDCS, 2003