blog.pravda.sk

Cesta lásky alebo akou cestou kráčame?  

Štefan Kónya

Na našej ceste je ešte veľa prekážok a nedostatkov, ktoré postupne treba odstrániť preto v závere článku nechávam niekoľko otázok k zamysleniu ako zrkadlo pravdy.

Žiaľ som svedkom, že v katolíckom prostredí sa vytráca láska a pokoj a preto potrebujeme nastúpiť na cestu lásky podľa apoštola Pavla. Potrebujeme pokoj do srdca, aby sme žili v pokoji.

Úvod alebo Žijeme v pokazenom svete

„Tak sme si zvykli na nedokonalosť tohto sveta, až sme zabudli, že je pokazený a zranený. Všade, kam sa len pozrieme, vidíme rozpadávajúce sa vzťahy; ľudí, ktorí sa navzájom zraňujú. Na každom kroku vidíme všemožnú bolesť a utrpenie. Už sme si tak zvykli na pokazenosť tohto sveta, až celkom zabúdame, že to takto nemá byť. Žijeme vo svete, ktorý sa pokazil. A každému z nás bije v hrudi srdce, ktoré sa pokazilo. Priznať si túto našu nedokonalosť – to úplne protirečí posolstvu, ktoré nám dáva svet a jeho kultúra.“

Ježiš prišiel, aby napravil to, čo sa pokazilo dedičným hriechom. On nám priniesol posolstvo Otcovej lásky že nás Boh miluje. “

(Zdroj: Michael Schmitz Pokazený svet, Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2024)

Pavlov hymnus na lásku (1Kor 12, 31-13, 13)

Pavol ho nenapísal snúbencom, ale kresťanskému spoločenstvu v Korinte ako konkrétny návod životného štýlu pre Ježišových nasledovníkov. Paradoxne Pavol tento text nenazýva slovom hymnus, ale cestou: „A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem“ (1 Kor 12, 31). Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sa aj náš život stal cestou lásky. Aká je láska?

„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,  nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,  neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.“

(1Kor 13,4-8). Kráčajme touto cestou lásky o ktorej píše apoštol Pavol, aby naša láska bola trpezlivá, dobrotivá, nezávidela, nerozčuľovala sa …

Jeden môj priateľ mi povedal, že tento svet sa potápa ako veľká loďka Titanic.

Ako som už spomínal žijeme vo svete, ktorý je pokazený a svet nám ponuka rôzne cesty. Pre niekoho to môže to byť cesta hnevu a pomsty, cesta peňazí a bohatstva, cesta využívania druhých vo svoj prospech, cesta klamstva a krádeže, cesta obžerstva a lenivosti, cesta manipulácie, cesta pýchy a nadradenosti a povyšovania sa nad druhými, cesta farizejstva a pokrytectva, cesta sebalásky a egoizmu, cesta závisti a ohovárania,

cesta násilia a zabíjania, cesta internetovej závislosti, cesta alkoholu a takto by som mohol pokračovať ďalej…

Každý neraz prešiel nejakou nesprávnou cestou a možno niektorí po zlých cestách kráčajú cely život a čo je najhoršie ani sa nechcú vrátiť na cestu kresťanskej lásky. Toto je veľký problém dnešnej doby. Potrebujeme sa vrátiť k Bohu a vykročiť na cestu viery, lásky, odpustenia, milosrdenstva a pokoja k čomu sme povolaní. Ježiš povedal:

„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14,6).

Potrebujeme sa naučiť dobre zaobchádzať s ľuďmi a nesmieme pritom strácať lásku a pokoj.

Všetko, čo robí človek, má byť výrazom lásky: „Nech sa všetko medzi vami deje v láske.“

(1 Kor 16,14). Apoštol Pavol napísal keby som lásky nemal ničím by som nebol.

Cesta hriešnikov v Žalme 1

v.1: „Blaženy človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov”

Žalm začína výrazom „blažený človek”, to je ten, čo sa vyhýba všetkému, čo by ho vzdialilo od Pána. Blaženým človekom je ten, kto sa usiluje žiť podľa Pánovho zákona. Prvý verš môže byť nadpisom pre celu Knihu žalmov, pretože taký človek môže byť plne šťastný už tu na zemi, ktorý s láskou a otvoreným srdcom rozjíma nad Pánovým slovom. To je cesta aj pre nás aby sme každý jeden deň prežívali s Božím slovom a podľa neho aj žili.

v.4: „No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou”

Bezbožný človek je ako pleva, ktorý ženie vietor lebo nemá korene ani vodu a preto nemôže prinášať žiadne ovocie. Bezbožní ľudia nežijú podľa Pánovho zákona.  Kniha múdrosti opisuje aký je nešťastný osud hriešnika: „Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša, ako tenká pena, rozohnaná víchricou, sťa dym, ktorý vietor odveje; mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného”(Múd 5,15). Plevy vo Svätom písme majú negatívny význam (Ex 15,7; Iz 29,5; 47,14; Mal 3,19; Sof 2,2; Jer 13,24; Ž 1,4; 83,14; Mt 3,12 a ďalej).

v.5: „Preto bezbožní neobstoja na sude, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých”

žalmista ma na mysli definitívny Boží sud, kde bezbožní neobstoja. Tému o definitívnom sude mame aj v Novom zákone (Mt 25).

v.6: „Nad cestou spravodlivých bedli Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby”

cesta spravodlivých vedie k Bohu je to cesta, po ktorej kráčajú tí, čo žijú podľa Pánovho zákona a Pán nad nimi bdie a požehnáva ich. Cesta bezbožného nikam nevedie a zanikne.

Správne chodníky v Žalme 23

„Pán je môj pastier, nič mi nechýba… Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou“ (Ž 23,2-4). Nechajme sa viest Pánom po správnych chodníkoch lásky, dobroty, milosrdenstva, vzájomnej pomoci. Dôležité je kráčať priamou cestou lásky a neodbočovať na iné cestičky, ktoré nás vzdialuju od Boha.

Ježiš povedal: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú! “ (Mt 7,13-14).

Otázky na zamyslenie alebo Zrkadlo pravdy

• Akou cestou kráčam ja v mojom živote? Ukazujem svojim životom cestu k Bohu tým, ktorí žijú bezbožné?

• Apoštol Ján píše: „Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.”(1Jn 4,20-21).

Na svojej ceste lásky stretávaš každý deň ľudí aký máš k nim vzťah? Ako zaobchádzaš s ľuďmi? Máš k nim úctu, lásku, rešpekt?

Považuješ druhých za svojich priateľov, ktorým chceš pomáhať?

Stáva sa niekedy, že druhých využívaš vo svoj prospech a ovládaš ich pre svoje ciele a vyvolávaš v nich pocit viny, neschopnosti a strachu?

Aká je tvoja láska k blížnemu? Myslíš to úprimne a máš záujem o nich? Si ochotný druhým pomôcť keď sú v núdzi?

• Pokrytec je neúprimný, falošný človek, ktorý sa pretvaruje a robí sa naoko lepším, než v skutočnosti je. Pokrytec nie je schopný opravdivej lásky a nie je schopný hovoriť pravdu. Ježiš povedal: „Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, pochádza od Zlého“ (Mt5, 37). Z tvojich úst často vychádza klamstvo a polopravda len, aby si mohol mať výhody z druhých ľudí? Správaš sa ako dobrý človek v očiach iných ľudí, a pritom to nie je pravda?

Správaš sa k druhým pokrytecky? Azda si lepší od druhých?

• Si schopný a ochotný pozrieť sa pravde do oči a prehodnotiť čo je dobre a čo je zle

v tvojom živote? Vyhovuje ti to, keď majú z teba druhí ľudia strach len aby plnili tvoje príkazy a želania zo strachu?

Ak niekoho nemáme radi, stáva sa veľmi často, že robíme z jeho nedostatkov veľké veci (z komára somára). Často vyhľadávam chyby na druhých?

• „Koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí“(1Tim 6,10-11).

Keď je človek prilepený na peniazoch ako lepidlo tak ho druhí ľudia nezaujímajú aj keď sú v núdzi a v ťažkej situácii. Peniaze sú dôležitejšie ako láska k blížnemu.

Dôležitejšie je mať z človeka zisk.  Až takto ďaleko človek zablúdil a stratil svedomie a ľudskosť? Peniaze si nikto do neba nevezme!

Sú pre teba peniaze viac dôležité ako služba ľuďom, ktorí sú v núdzi? Vyhovuje ti ak môžeš mať z niektorých  ľudí nejaké výhody a komfort?

• Spisovateľ Kay Pollak vo svojej knihe Žiadne stretnutie nie je náhodné napísal pravdivú myšlienku: „Nemôžeš zmeniť druhého človeka. Jediná osoba, ktorú môžeš  zmeniť, si ty sám.“ (Pollak, s.41). Toto je v našej moci meniť seba. Je to práca na sebe a vyžaduje si to dostatok času a veľa trpezlivosti. Si ochotný zmeniť seba a zbavovať sa zlých postojov? Zbavovať sa všetkého, čo je v tvojom živote zle a nesprávne? Alebo chceš nasilu meniť druhých, aby robili všetko podľa tvojich predstav a želaní?

• Máš vo zvyku osloviť niektorých ľudí, priezviskom – častokrát v hneve, v závisti alebo z nenávisti? Niekoho oslovíš priezviskom a svojich obľúbených priateľov oslovíš menom?

Je to správne robiť takéto rozdiely?

• „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi“ (Mt 18,15-17). Ježiš nás učí napomínať v atmosfére lásky zoči-voči, diskrétne, aby bola zachovaná dôstojnosť a úcta k človeku.

Napomínaš druhých s hnevom a zo zvýšeným hlasom pred ostatnými ľuďmi? Chyby druhých nás často vedia znepokojiť. Pristupuješ k druhým v postoji nadradenosti a pýchy, napomínaš druhých na ich chyby v nepokoji a robíš to v bojovej a agresívnej atmosfére? Vyslovuješ urážajúce a nepekne slova s cieľom, aby si druhých urazil, zranil a znechutil? Šíriš vo svojom okolí nepokoj? Napomínaš druhých s cieľom ich zahanbiť a ponížiť pred ostatnými ľuďmi? Páčilo by sa ti, keby sa niekto takto k tebe správal?

Dokážeš prijať pravdivú kritiku od druhých, keď ťa chcú upozorniť na tvoje chyby? Alebo by si bol radšej keby mali zalepene ústa a nemohli nič hovoriť?

Rád obviňuješ druhých za chyby, ktoré si ty spôsobil?  Dokážeš sa ospravedlniť tým ľuďom, ktorých si zraňoval, ponižoval a neustále vyčítal nejaké chyby a želal im tresty?

• Je krajšie a lepšie, keď mame tvrdé srdce až tak, že nie sme schopní počúvať svoje svedomie alebo sme už úplne stratili ľudskosť a svedomie? Vyhovuje ti takýto stav?
• Rád vytváraš druhým toxické prostredie a vôbec ti nezáleží na tom, aby sa druhí v tvojej blízkosti cítili dobre a v pokoji? Ukazuješ sa na verejnosti, že si dobrý a milý a keď si doma tak sa správaš hrubo, arogantne, povýšenecký a neúctivo?