Dohovor o ochrane práv detí zakazuje trestanie detí
Štefan Kónya
Platná legislatíva
V tejto súvislosti je dôležité spomenúť základný východiskový dokument týkajúci sa ochrany práv detí, ktorým je Dohovor o ochrane práv detí. čl. 19 ods. 1 tohto Dohovoru ustanovuje:
„Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa.“
Ďalej čl. 37 tohto Dohovoru ustanovuje:
„Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby: a) žiadne dieťa nebolo podrobené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.“
Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 5 ustanovuje:
„Nikto nesmie byť podrobovaný mučeniu alebo krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“
Zákon č. 305/2005 Z. z. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvádza sa tam zásada rovnakého zaobchádzania pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately a ochrana práv dieťaťa § 7 odsek 3.:
„Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať ako výchovný prostriedok zákaz kontaktu s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, sociálne vylúčenie, vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov, zásahov do vonkajšieho vzhľadu a nosenia znevažujúceho oblečenia, neodôvodnené zasahovanie do stravovania a iné výchovné prostriedky a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu neprimerane zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Voči dieťaťu je zakázané použiť výchovný prostriedok len preto, že je súčasťou rovnakej skupiny detí ako dieťa, pri výchove ktorého má byť použitý výchovný prostriedok. Dieťa nesmie byť zodpovedné za rozhodovanie alebo určovanie výchovných prostriedkov pre iné dieťa.“
Zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- 30 ods.3 uvádza:
Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerane výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozene zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.
Zákon č.245/2008 Z. z. Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 3 písm. t) uvádza:
Vychová a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.
Neprimerané správanie vychovávateľa
Na webovom sídle VOP – Kancelárie verejného ochrancu práv je článok z ktorého uvádzam:
„Keď sa ku mne dostal anonymný podnet naznačujúci neprimerané zaobchádzanie s deťmi v centre pre deti a rodiny, okamžite som konal. Hoci v prípade anonymných podnetov nemôžem podávateľa poučiť o ďalšom postupe, som povinný využiť svoje zákonné právomoci a obrátiť sa na inštitúcie, ktoré majú kompetencie konať. V tomto konkrétnom prípade som preto zaslal oznámenie na Inšpekciu v sociálnych veciach, ktorá je špecializovaným útvarom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Poverení zamestnanci inšpekcie v preskúmavanom prípade zistili, že na verejnom podujatí, ktorého sa zúčastnili deti umiestnené v centre, sa vyskytol incident, kedy došlo k neprimeranému správaniu sa vychovávateľa tým, že dal dieťaťu facku.“
Detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku.
V 90 tých rokoch som videl a zažil neprimerané zaobchádzanie s deťmi a veľmi negatívne skúsenosti. V tom období to malo názov Detsky domov až neskôr všetky detské domovy sa v súlade so zmenou legislatívy od 01.01.2019 zmenili na centrá pre deti a rodiny – CDR.
Kde majú mať deti bezpečné prostredie bez násilia?
Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý 20. novembra 1989 Valným zhromaždením OSN tak že s týmto právnym dokumentom už zamestnanci detského domova mali byť oboznámení a poučení. Treba spomenúť že neprimerane zaobchádzanie s deťmi je neospravedlniteľné!
Ak zamestnanci centier pre deti a rodiny budú neprimerané zaobchádzať s deťmi napr. bitky alebo facky môže to zanechať veľmi zle psychické následky a citove zranenia a môže ich to negatívne poznačiť na cely život. Časte fyzické tresty môžu v deťoch vyvolávať strach, úzkosť, ale aj negativizmus, vzdorovitosť a agresívne reakcie. Prináša to veľmi zle následky.
Taktiež je zle vyhrážanie sa trestom a časte zvyšovanie hlasu v hneve. Nikdy nehovorme dieťaťu: „Si zlý, nemám ťa rád.“ Je nevhodne ak zamestnanci oslovujú deti priezviskom čo vytvára nepríjemnú atmosféru a zlý pocit. Každé dieťa ma meno a s deťmi treba budovať pozitívne vzťahy. Pýtam sa kde majú mať deti bezpečné prostredie bez násilia? V rodine? Detskom domove? v Krízovom stredisku? v cirkevných inštitúciách? v profesionálnej náhradnej rodine?
Deti umiestnene v CDR – v centre pre deti a rodinu sú odlúčené od svojej biologickej rodiny.
Mnohé deti majú za sebou komplikovanú životnú históriu, ktorá ovplyvnila ich psychiku a život . Typickými sú zdravotné následky nedostatočnej starostlivosti, neistota a strach z budúcnosti. Tieto deti potrebujú empatiu, láskavý prístup, rešpekt, úctu, pochopenie a prijatie.
Dieťa potrebuje cítiť bezpečie a istotu.
Nikto zo zamestnancov CDR nemá právo zle zaobchádzať s deťmi!! Je potrebne nastaviť prísne kontrolne a preventívne mechanizmy, pravidelný monitoring, aby bola zabezpečená dôsledná kontrola centier pre deti a rodiny na celom Slovensku. Nestačí iba kontrolovať papiere a dokumenty byrokratická kontrola vôbec nestačí ale je potrebne sa osobne stretnúť s deťmi a komunikovať s nimi či sú spokojne v zariadení a treba o tom spísať záznam a ten uchovávať niekoľko rokov v archíve pre potreby kontroly.
O týchto veciach musia byť informovaní: Kancelária verejného ochrancu práv SR, Úrad komisára pre deti SR, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Komisár pre deti plní od roku 2023 úlohy národného preventívneho mechanizmu v Slovenskej republike. Komisár pre deti sa pri návštevách zariadení zameriava na odhaľovanie systémových nedostatkov, ktoré vedu alebo by mohli viesť k neprimeranému alebo zlému zaobchádzaniu s deťmi umiestnenými v zariadení.
Čo je to neprimerane zaobchádzanie s dieťaťom?
Je to trestanie, počas ktorého sa používa fyzická sila a ktorého úlohou je zapríčiniť určitý stupeň bolesti alebo nepohodlie, bez ohľadu na jeho miernosť. Väčšinou takéto konanie zahŕňa údery (fackovanie, capnutie po tele, bitie) detí rukou alebo nástrojom – bičom, palicou, opaskom, topánkou, varechou atď. Tiež aj kopanie, trhanie vlasov alebo ťahanie za uši, nútenie detí zotrvávať v nepohodlných polohách a pod.
Vzhľadom na nepriaznivé účinky fyzických trestov je dôležité hľadať alternatívy. To znamená, že dieťa potrestáme bez násilia a bolesti. Napríklad mu dáme zákaz z niektorých jeho obľúbených veci napr. nebude pozerať televíziu alebo nedovolíme mu nejakú hru a pod.
Dieťa dostane trest alebo negatívny dôsledok, ktorý ho naučí, že správanie má následky. Dieťa dostane dôvod, aby sa v budúcnosti správalo primeranejšie.
Vhodne tresty pre deti:
- zníženie vreckového o polovicu,
- zákaz pozerať televíziu na 3 dní,
- odobranie mobilného telefónu na 3 dní,
- upratovanie domu a okolia,
- zákaz vychádzky na 3 dní,
- obmedziť sladkosti na 3 dní,
- odobranie notebooku alebo tabletu na 3 dní.
Tieto tresty sa nesmú dávať hneď všetky naraz ale aspoň jeden trest si môže dieťa samé vybrať alebo mu vyberie zamestnanec.
Ešte predtým ako dáme trest dieťaťu treba ho najprv napomenúť za zle správanie alebo chybu ale nech sa to deje v dobrej a priateľskej atmosfére a nie s výbuchom hnevu. Napomínať treba zoči-voči, diskrétne, aby bola zachovaná dôstojnosť a úcta. Nehovorte o chybách dieťaťa verejne pred ostatnými lebo tým dieťa ešte viac zraníte a zahanbite. Radšej medzi štyrmi očami ako to robia dobrí priatelia. Vychovávateľ nech sa zameriava nato čo je u dieťaťa pozitívne a radšej treba za dobre správanie dieťa pochváliť.
Ak dieťa bolo na úteku a neskôr sa vráti nikdy na neho nezvyšujte hlas v hneve ani mu hneď nedávajte trest ale nechajte ho v pokoji aby si mohlo odpočinúť. Netlačte na neho ak nechce rozprávať. Dieťa možno prežíva ťažké obdobie alebo cíti vnútornú bolesť a niečo ho trápi. Treba mu čo najskôr zabezpečiť rozhovor so psychológom aby dieťa vysvetlilo svoje dôvody na útek. Po skončení rozhovoru nech psychológ dá vychovávateľom odporúčania ako sa k dieťaťu správať aby sa úteky zbytočné neopakovali. Dieťa potrebuje pochopenie, empatiu, prijatie, rešpekt, podporu, povzbudenie a pocit bezpečia a človeka, ktorému môže dôverovať. Takým človekom nech je psychológ, sociálny pracovník a ostatní zamestnanci.
Záver a odporúčanie
Deinštitucionalizácia, aby sa deti dostali do rodinných domov
Štát by mal podporovať a financovať deinštitucionalizáciu, aby deti mohli vyrastať v samostatných skupinách v rodinných domoch či v profesionálnych rodinách. Deti sa potrebujú premiestniť z ústavov do rodinného domu alebo bytového domu aby vyrastali podobne ako ostatne rodiny.
Deti majú svoje izby, obývačku, kuchyňu, kúpeľňu, hygienické zariadenia a musia sa podieľať na chode skupiny – upratovať, pomáhať pri varení, chodiť na nákupy s vychovávateľom a pod. Deti treba postupne učiť samostatnosti a pripraviť na reálny život v rámci toho ich treba naučiť hospodáriť s peniazmi a učiť ich rozhodovať samých za seba teda zodpovednosti.
Zamestnancom centier pre deti a rodiny treba zabezpečiť zavedenie etického kódexu, pravidelne školenie, superviziu, kvalitne poradenské služby a špecializované sociálne poradenstvo. Fyzické tresty deťom sa dajú nahradiť učením o dôsledkoch ich správania lebo ak deti poznajú dôsledky svojho konania budú logicky poznať aj hranice. Treba deťom nastaviť pravidla a ukazovať zodpovednosť za ich správanie a vysvetľovať nepríjemné dôsledky ich činov. Spôsoby trestania deti treba konzultovať so psychológom a špeciálnym pedagógom. Deti si zaslúžia jedno veľké ospravedlnenie za neprimerane a zle zaobchádzanie v zariadení.
CDR by sa mohli písomne ospravedlniť deťom s ktorými zamestnanci neprimerane a zle zaobchádzali v minulosti
Ak sa niečo také stalo v 90 tých rokoch a deti už vyrástli a sú už v dospelom veku môžu požiadať o písomne ospravedlnenie čo je pre nich už to posledne čo pre nich môžu urobiť. Je to síce slabá satisfakcia ale je to aspoň jediná útecha za spôsobené fyzické násilie. Komisár pre deti by mal detsky domov upozorniť a vykonať kontrolu CDR ako sa k deťom pristupuje resp. iný organ, ktorý je kompetentný vykonať bezodkladne kontrolu.
Dodržiavanie platnej legislatívy
Zamestnanci centier pre deti a rodiny sa musia riadiť Ústavou SR, zákonmi, ako aj inými právnymi predpismi, ktoré tvoria súčasť právneho poriadku SR. Treba rešpektovať ľudské práva a práva detí, mať úctu k životu, byť diskrétny, slušný, trpezlivý, láskavý, ohľaduplný, empaticky a zodpovedný k deťom. Staviam sa na stranu deti, ktoré sa nemohli brániť násiliu a bolo im ublížené. Sú to deti, ktoré nemali možnosť vyrastať v biologickej rodine a nezažili rodičovskú lásku počas dospievania. Záleží mi na nich a je mi ich ľúto. Budem ich zástancom a budem bojovať za ich práva. Odmietam a odsudzujem akékoľvek násilie na deťoch!
Dôležitým opatrením bude ak všetky CDR zabezpečia zverejnenie kontaktov na nezávislé dozorujúce a kontrolné orgány a inštitúcie, a zrozumiteľné poučia a informujú deti o možnostiach podávať podnety. Tieto kontakty treba vytlačiť a zavesiť na nástenku na verejnom mieste, aby deti mali k nim prístup. V závere článku uvádzam kontakty na kontrolné orgány.
V každom CDR na Slovensku by mal byť podrobne vymenovaný zoznam práv dieťaťa podľa Dohovoru o právach dieťaťa. Môže to byť vyvesene na nástenke.
Treba dodržiavať a rešpektovať platnú legislatívu: Všeobecná deklarácia ľudských práv,
Listina základných práv a slobôd, Dohovor o právach dieťaťa,
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatné zákony a dohovory a normy EÚ týkajúce sa dodržiavania ľudských práv, Zákon č. 305/2005 Z. z. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine.
Dieťa umiestnene v CDR sa môže obrátiť na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím:
– písomnou formou (e-mailová komunikácia, list)
– telefonicky kontaktovaním príslušnej inštitúcie
Na záver chcem osloviť všetky deti:
Ak vám niekto spôsobuje bolesť, ubližuje slovami, zastrašuje a týra, porušujú vaše práva, neprimerane a zle zaobchádzajú (facky, bitky) alebo vás šikanujú môžete kontaktovať uvedené adresy:
Národná linka na pomoc deťom v ohrození:
Spoločnosť priateľov detí – Lienka
Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch
Úrad komisára pre deti
https://www.komisarpredeti.sk/sk/
Kancelária verejného ochrancu práv
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
https://www.komisarprezdravotnepostihnutych.sk/
Linka detskej istoty – 116 111
non-stop, bezplatná a anonymná linka pomoci pre deti a mládež
Linka detskej dôvery – tel: 055/234 72 72
Celá debata | RSS tejto debaty