Zamyslenia

Tri lásky: Láska k Bohu, láska k blížnemu a k sebe samému

Zamyslenie o láske

Život bez lásky je ťažký a neznesiteľný lebo ak nemáme lásku jeden k druhému naše vzťahy rýchlo stroskotajú. Srdce bez lásky bude tvrdé k druhým a v tom druhom by sme videli iba nepriateľa. Preto je tak veľa manželských konfliktov a rozvodov lebo chyba láska, ktorá ma byť základom na budovanie pozitívnych vzťahov. Potrebujeme každý deň čerpať lásku z prameňa a tým prameňom je Boh. „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1Jn 4,16).

Potrebujeme každý deň živiť našu lásku v srdci. Ako mame lásku živiť? Každodennou modlitbou, čítaním Božieho slova, eucharistiou a pravidelne pristupovanie k sviatosti zmierenia. Samozrejme láska nie je osamotená a aby mohla rasť potrebuje vieru a nadej. Láska sa prejavuje v skutkoch. Niekedy to môže byť pôst, malé obety z lásky k druhému alebo zrieknutie sa nejakej dobrej veci v prospech druhého. To sú všetko skutky lásky a tých skutkov môže byť oveľa viac.

Naša láska môže byť niekedy skúšaná ako hovorí Ježiš v evanjeliu: „Bol som smädný a nedali ste mi piť… “ (Mt 25,42). Vo svete je malo lásky, svet trpí nedostatkom lásky to vidíme, keď sú vo svete vojny, násilie, vraždy a rôzne zločiny a koľko ľudí trpí veľkou nespravodlivosťou. Aspoň my kresťania môžeme byť malými  svetielkami Kristovej lásky vo svete. Nedovoľme, aby v našom srdci vyhasla láska ale nech naše srdce horí láskou k druhým. Ako často mame voči druhým tvrdé srdce a ako často strácame lásku. Kresťan bez lásky nie je kresťanom.

Musíme sa starať o našu lásku, aby bola čistá a milosrdná. Je potrebne urobiť veľký poriadok v srdci! Musíme sa tiež starať o naše srdce aby bolo čisté. Z nášho srdca treba odstrániť všetko, čo je zle: egoizmus, závisť, nenávisť, lakomstvo, sťažovanie sa na druhých, aroganciu a nepokoj. Ak chceme patriť Kristovi a jemu sa podobať v našom srdci nech ma miesto iba Láska.

Apoštol Pavol napísal krásny Hymnus na lásku (1Kor 13,1-13). Nenapísal ho snúbencom, ale kresťanskému spoločenstvu v Korinte ako konkrétny návod životného štýlu pre Ježišových nasledovníkov. Paradoxne Pavol tento text nenazýva slovom hymnus, ale cestou: „A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem“ (1Kor 12, 31).

Je to cesta kresťanskej lásky, obety, vzájomnej služby a pomoci. Tato cesta lásky vyžaduje od nás veľa trpezlivosti. Je to cesta ako nasledovať Krista a milovať ho v ľuďoch.

Boh nás miluje a preto aj my mame milovať svojich bratov a sestry. Je to cesta lásky, láska ktorá je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa… Pavol pekne charakterizuje vlastnosti lásky.

Nebudem sa podrobne venovať komentáru na hymnus keďže pápež František napísal Posynodálnu apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia (Radosť lásky). V tejto exhortácii sa venuje niektorým základným prvkom učenia Cirkvi ohľadom manželstva a rodiny a výchove deti. Okrem iného podrobne sa zamýšľa aj nad Pavlovým hymnom na lásku (Amoris laetitia č.89-120). Veľmi odporúčam každému prečítať si dokument Amoris laetitia. Ja sa v zamyslení chcem zamerať na Božiu lásku, ako nás dobrotivý Boh miluje a to ako aj my mame milovať svojich bratov a sestry.

Láska k Bohu

U Boha neexistuje dôvod, aby len jednu sekundu prestal milovať každého človeka. Božia láska trvá večne je dokonala a spravodlivá. Boh nerobí v láske žiadne rozdiely, že niekoho miluje viac a druhého menej. Tento sklon majú iba ľudia a nie Boh. Boh nás miluje aj vtedy, keď ho odmietame, keď neveríme v jeho lásku. On nás miluje aj napriek našej nedokonalosti, slabosti a hriešnosti. Podstatou kresťanstva je láska. Láska k Bohu, láska k sebe a láska k blížnemu. Boh nám poslal svojho Syna Ježiša, ktorý obetoval za nás svoj život. V Ježišovi je stelesnená Božia láska. Je to láska milosrdná, uzdravujúca, slúžiaca, trpiaca a ukrižovaná. Ježiš nám svojim životom ukázal ako nás veľmi miluje.

Ako sme ďaleko od Božej lásky, keď neustále vidíme chyby druhých a na svoje chyby sa nepozrieme. Koľko lásky nám chyba pre našich blížnych. Láska miluje aj svojich nepriateľov, nepripomína chyby z minulosti, láska neobviňuje druhých ani sa nepovyšuje nad ostatných, láska nevyžaduje žiadnu odmenu za vykonane dobro ani nevyžaduje pomstu za spáchané zlo ani nehovorí: že raz mi to zaplatíš… láska nerozmýšľa ako druhého potrestať ale rozmýšľa ako druhému pomôcť, láska nie je arogantná, nevyvoláva v druhom človeku pocit viny, láska je odpúšťajúca, nevytrubuje chyby druhého pred ostatnými, láska nerobí druhému zle, láska je priateľská a dobroprajná. Láska lieči, potešuje a napĺňa nás pokojom, nikoho k ničomu nenúti a rešpektuje slobodu druhého.

Láska pomáha tam kde nikto nechce pomáhať, zaujíma sa o človeka, čo mu chyba a čo potrebuje,

ujíma sa slabých, láska dáva svoj čas druhému.

Láska druhým dôveruje, láska je nekonečne dobra, zotiera slzy plačúcim a rozveseľuje srdcia zaľúbeným, Láska neskrýva svoju tvár pred bolesťou a utrpením ale ide a ochotne slúži a pomáha. Láska je pravdivá, zaujíma sa o chudobných a ma jedinú túžbu, aby bol človek slobodný a šťastný.

Láska prijíma druhých takých akí sú aj keď nezodpovedajú naším očakávaniam, láska praje druhému dobro, láska rieši problémy v pokoji, s úctou a s pochopením, láska napomína druhého medzi štyrmi očami, láska je dobročinná, pohostinná, štedrá a dáva chlieb chudobnému.

Ak chceme rasť v láske k Bohu na prvom mieste sa mame usilovať ho spoznávať pravidelným čítaním Božieho slova. V knihe Sirachovcovej sa píše: „Najkrajšia múdrosť je milovať Boha“

(Sir 1,14). Potrebujeme častejšie čítať evanjelia, aby sme viac spoznávali Ježiša a jeho lásku k nám. Treba si uvedomiť, že sme Bohom milovaní nekonečnou láskou. Najväčším dôkazom našej lásky k Bohu je keď milujeme svojich blížnych tak ako o tom píše sv. Ján: „Ak niekto povie: Milujem Boha, a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie mame od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata“ (1Jn 4,20-21). Potrebujeme rasť v láske k Bohu, v láske k blížnemu a k sebe samému. Keď jednu z tých lások budeme zanedbávať vtedy naša láska nie je úplná a skôr či neskôr budeme lásku strácať.

Láska k blížnemu

Láska nie je farizejská to znamená, že láska nevyhľadáva ani neustále nevyčíta chyby druhým. A keď už chceme druhého napomenúť na jeho chyby robme to s láskou a v pokoji. Často to tak mame, že naše napomínanie je plne nepokoja a skôr vyčítame druhým chyby s hnevom a to nie je dobre. Často mame k druhým takýto farizejsky sklon k druhým. Môžeme si všimnúť ako sa farizeji svojim nepriateľským postojom k Ježišovi stali nástrojom Zlého ducha, keď hľadali príležitosti ako Ježiša z niečoho obžalovať. Evanjelisti, keď písali evanjelium zachytili správanie farizejov aké mali zle zmýšľanie a akého mali v sebe ducha. Ako často Ježišovi vyčítali chyby napr. keď uzdravoval v sobotu a na všetko mali poznámky a kritiku. Chceli sa Ježiša úplné zbaviť (Mt 12,14; Jn 11,53) hoci verili v Boha mali ho pred svojimi očami. Nechceli uveriť, že je Boží syn Mesiáš.

Akí boli farizeji sa dočítame v evanjeliu: „radi majú popredne miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach“ (Mt 23,6-7); mali radi peniaze (Lk 16,14); farizeji sa Ježiša dotieravo na všeličo vypytovali, strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst (Lk 11,53-54;

Mt 22,15; Jn 8,6).

Ježiš povedal farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte“ (Mt 23,13).

„Vy farizeji, čistite čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plne lúpeže a nepravosti“ (Lk 11,39).

Niekedy sa aj v nás môže objaviť niečo farizejské; na pohľad vidno našu zbožnosť a to ako dodržiavame všetko, čo sa od nás očakáva a vo vnútri strácame lásku k druhým. Láska nie je farizejská to znamená nevyhľadáva chyby na druhom človeku ani nehľadá príležitosti, aby mohla druhého obžalovať. Časte sťažovanie sa na druhých môže vychádzať z nepriateľského postoja, lebo druhému neprajeme dobro, ale chceme pred druhými ukázať na jeho chyby. Myslím si, že dobrí priatelia toto nerobia a vedia si chyby odpustiť. Isteže sme povinní svojich bratov napomenúť medzi štyrmi očami ale robme to v pokojnej atmosfére, tak ako nás to učí Pán Ježiš v evanjeliu

(Mt 18,15-18).

Naozaj často sa stáva akoby len to bola naša jediná úloha počas dňa stále sa sťažovať na druhých; a pritom tak často zabúdame na lásku, keď trváme na každej maličkosti kto, čo zle spravil. Problém je v tom, že sa príliš zameriavame na chyby druhých a tie naše chyby nijako neriešime.

Nehovorím, že sa vôbec netreba sťažovať áno môžu sa objaviť niektoré vážne problémy alebo nejaká nespravodlivosť za ktorú treba bojovať ale zachovajme si v srdci pokoj a ešte predtým ako sa rozhodneme sťažovať odovzdajme toho človeka v modlitbe do Božích rúk a nezabúdajme na Božie milosrdenstvo, ktoré nám Boh dáva.

Preto je dôležité starať sa o naše srdce, aby nestvrdlo, ale aby bolo naplnene láskou. Musíme si dávať pozor, aby sa v našom srdci nezakorenil farizejsky postoj k druhým.

Ježiš sa nikdy nesťažoval na ľudí a sám to hovorí: „Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca

žalovať “ (Jn 5,45), „keď mu zlorečili on nezlorečil“ (1Pt 2,23). Zlo, ktoré robíme alebo želáme druhým skôr či neskôr sa obráti proti nám. Vždy sa nám to nejakým spôsobom vráti. A keď konáme akékoľvek zlo alebo sme nespravodliví voči druhým zastavujeme rast našej lásky k druhým.

Ak chceme rasť v láske k druhým potrebujeme sa zbaviť neustáleho sťažovania sa a nepriateľského postoja voči druhým. Niekedy často zle komunikujme s druhými a to pre náš nedostatok lásky k druhým.

Je potrebne v našej komunikácii s druhými zbaviť sa neláskavých slov, ktoré druhých obviňujú:

– Ty si na vine…

– Ty si s tým začal…

– Kvôli tebe sa mam zle…

– Aby to zažil aké to je…

– Tak mu treba…

– Nezaslúži si…

– Nemám čas…

– Choď preč!…

– Čo chceš?!

– Keď svojich priateľov často oslovujeme priezviskom (je to chladne a neosobne).

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že tzv. Ty – jazyk je veľmi obviňujúci a druhých to zraňuje. Môžeme to zmeniť a učiť sa hovoriť Ja – jazykom to znamená neobviňujem druhého ale hovorím o sebe a zároveň beriem za seba zodpovednosť, že chcem s druhým komunikovať konštruktívne, s láskou a v pokoji. To si vyžaduje veľa trpezlivosti a veľa času, aby sa nám v tom darilo len treba chcieť. Naše slova svedčia o našom charaktere a sami zistime, že je vždy čo vylepšovať. Keď niekto začne hovoriť zle o druhých nikdy sa k nemu nepridávajte – to nie je dobre ani rozumne a prinesie to ešte väčší nepokoj.

Budujme si k druhým láskavý a priateľský postoj tak ako nám to hovorí evanjelium:

„Milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpusti sa vám“(Lk 6,35-37).

Netreba meniť ľudí, ale treba meniť naše srdce, aby bolo naplnene láskou.

Musíme človeku nechať slobodu, nemôžeme ho stále kontrolovať, vlastniť a ovládať ako sa nám zachce. Toto láska nerobí a ak mame s tým problém musíme s tým skončiť. Ľudia si môžu všimnúť naše správanie a našich priateľov. Povedz mi akých máš priateľov a ja ti poviem aký si človek. To, čo bráni človeku žiť naplno svoj život je strach a nedostatok lásky. Čím viac človek žije v strachu a nemá lásku tým viac je nešťastný vo svojom živote. A čo je najhoršie je neustále so všetkým nespokojný a je plný nepokoja. To sa potom z neho šíri ďalej. To je často realita a je to naozaj smutne. Nezostaňme v tomto nepokoji ale s dôverou sa obráťme k Bohu, ktorý nám môže darovať pokoj do nášho srdca.

Láska k sebe samému

Kto nemá rád seba samého nebude mať rád ani druhých. Nemám na mysli egoistickú lásku k sebe samému, ale lásku v ktorej dokážeme prijať seba takých akí sme. Ide o sebaprijatie. Ježiš povedal: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22,39). Je potrebne k sebe pestovať dobrý a pozitívny vzťah, prestať sa porovnávať s druhými: napr. oni sú krajší, majú lepšie schopnosti a talenty a to ja nemám. Takéto porovnanie nikam nevedie a často prináša iba znepokojenie nad sebou samým. Musíme sa uspokojiť s tým akí sme a aké mame schopnosti. Musíme prijať náš fyzicky vzhľad, prijať sa s našimi chybami a nedokonalosťou. Potom budeme vedieť s láskou prijať druhých takých akí sú. Musíme byť v tejto veci naozaj trpezliví lebo zmeny na sebe potrebujú dostatok času.

Boh nás povolal k životu a chcel, aby sme tu boli pre iných. Všetci sa navzájom potrebujeme a nikto nemá žiť sám pre seba, ale mame slúžiť jeden druhému. Láska k sebe samému znamená žiť v pokoji a zachovať si pokoj v srdci v každej chvíli aj vtedy, keď si uvedomím svoje chyby, svoju krehkosť a nedokonalosť alebo keď prídu rôzne ťažkosti. Nedám sa hneď znepokojiť. Je potrebne zmieriť sa so svojou slabosťou a veriť Božej láske, veriť, že ma Boh miluje takého aký som.

Ak chceme rasť v láske k sebe samému je dôležite učiť sa pohľadu lásky. To znamená pozerať sa na seba a na druhých pohľadom lásky. Nie pohľadom odsudzujúcim a zamračeným ale pohľadom lásky. Boh sa na nás pozerá pohľadom lásky robme tak aj my.

Treba si častejšie uvedomiť počas dňa: Boh ma miluje, je to náš milujúci Otec a preto chcem milovať svojich blížnych. Často si počas dňa pripomínajme Ježišove slova to ako hovorí, že nás miluje: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať “ (Jn 13,35). To nám pomôže rasť v láske.

Zaver

Keď sa zvečerieva a deň sa blíži ku koncu je dobre pred spaním oľutovať náš nedostatok lásky k druhým. Sv. Ján apoštol hovorí: „Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie mame od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata“ (1Jn 4,20-21). Je pravdivý výrok: Nerob druhému to, čo nechceš, aby druhy robil tebe.

Bez lásky niet pokoja ani vo svete ani v ľudských srdciach. Potrebujeme lásku ak chceme žiť v pokoji. Ak veríme v Boha a sme veriaci môžeme žiť bez lásky? Ak áno tak sme nepochopili kresťanstvo ani evanjelium. Tak ako je potrebná soľ do jedla tak je potrebná láska v ľudskom srdci. Srdce bez lásky začne tvrdnúť a apoštol Pavol hovorí: „… a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1Kor 13,2). Nech je pre nás Pavlov hymnus na lásku spytovaním svedomia, aby sme naozaj žili v bratskej láske.

Mnohí svätci pochopili, čo je to láska a tuto lásku preukazovali druhým svojimi skutkami.

Apoštol Pavol až dvakrat hovorí: „… a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1Kor 13,2). Človek bez lásky je NIČ! Absolútne nič! Treba tieto slova naozaj brať vážne.

Phil Bosmans napísal pravdivé slova: „Jedine láskou sa človek stáva človekom. Človek potrebuje lásku, aby sa stal človekom.“

Nech je naše povolanie a poslanie akékoľvek napr. ak som rehoľníkom, diakonom, kňazom, katechétom, misionárom alebo zasväteným laikom bez lásky nie som ničím. Čokoľvek robíme alebo slúžime druhým, robme to s láskou.

Každý sa môže ešte dnes rozhodnúť povedať jedno veľké NIE!

– je potrebne odmietnuť falošnú lásku, ktorou navonok milujeme blížnych ale v srdci im neprajeme dobro.

– keď robíme skutky lásky s vypočítavosti a dožadujeme sa pochvaly a odmeny (to už nie je láska).

– keď chceme mať od každého nejaký úžitok a stále niečo vyžadujeme od druhých.

Nemáme pravo robiť si nejaké nároky na druhého a privlastňovať si človeka ako nejakého sluhu, ktorý musí robiť všetko podľa našich želaní. Toto láska nerobí!

Prosme Ducha Svätého, aby zapálil v nás oheň svojej lásky a aby sme žili a rástli v Ježišovej láske.

Štefan Kónya, 2022

Použitá literatúra

Novy zákon s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie. Vydavateľstvo Dobra kniha Trnava, 2008

Štefan Kónya

e-mail: stefankonya80@gmail.com

https://www.facebook.com/stefan.konya.77

https://www.facebook.com/KatolickeBiblickeDielo/

Web: www.kbd.sk

„Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi.” (Jn 8,31)